Život nie je len priamka, je to cyklus. V tejto skladbe som sa pokúsil zhudobniť ľudskú existenciu prostredníctvom metafory štyroch ročných období.
Skladba je progresívnou hudobnou cestou, ktorá sa mení spolu s textom. Začína nevinne a akusticky – ako Jar (Mladosť), kedy svet vonia možnosťami. S príchodom Leta (Dospelosti) sa hudba zrýchľuje, nastupujú bicie a plný orchestrálny zvuk, ktorý symbolizuje silu, budovanie a vášeň.
No ako dni krátia, prichádza Jeseň (Staroba). Tempo spomaľuje a k slovu sa dostáva melancholické violončelo, ktoré prináša zmierenie a nostalgiu. Záver patrí Zime (Koncu) – minimalistický klavír a šepot, ktorý nie je o strachu, ale o pokoji a vďačnosti za prežitý život.
Započúvajte sa do príbehu, ktorý čaká každého z nás.