Sú putá, ktoré nepretrhne ani čas, ani vzdialenosť. Skladba ‚Kým dýcham‘ je hudobným vyznaním o láske, ktorá slúži ako maják v tej najhlbšej tme.
Pieseň začína osamelo – len klavír a melancholická flauta, evokujúce hmlu a spomienky. Postupne sa však mení na epickú orchestrálnu hymnu. Text hovorí o odhodlaní prejsť cez oheň a búrku, len aby sme našli cestu k tomu druhému. Je to sľub vernosti, ktorý graduje v silnom refréne, kde sa vokál mení z krehkého šepotu na silný, neoblomný hlas.
Toto nie je pieseň o rozchode, ale o nezlomnej nádeji a moste medzi dvoma dušami.